L’urdma vot ca’ scrivett, pens È stran pecché po’ nu pens spess Pecché chi pens nun è introvers E mor arint pecché ‘sta vit nun m ra’ nient Tnev a te e mo nu teng nemmanc chiù ch’ell Pens o futur e m perd pnsann a ch’ell che aggia pers Perd n’ammor important, aropp nd sient chiù o stess T piens ‘ca sto buon, ma è compless Se ‘t raccont a vita mij, a toj a iett ‘ndo cess Si t’accarezz ndo ‘t ngazz, ric liev e man To giur t vogl ben, pur se ‘t rong o mal Chiagn e pens ‘o passat M chiammav ammor mij To giur t vogl ben, mo si pur nun sij a mij E sacrific che e fatt, o saj me arricord Quann ‘nz scnnev pecché n’ce stevn maj e sord Mo ca’ teng ‘tt cos, ma m manc chist ammor Torn aret p’ nu bac e po’ mo stip rind o cor
Mo m’accress p’ nascr ancor ‘O sacc ca’ m staj chiamman scem Mo’ ca’ m toccn, nu prov chiù ammor Vonn a Geolier ma no a Emanuel
Mo m’accress p’ nascr ancor O sacc ca’ m staj chiamman scem Mo’ ca’ m toccn, nu prov chiù ammor Vonn a Geolier ma no a Emanuel
E vot cont chist sord M par ca’ po’ vec a vita mij rind a nu fogl Ch’ella carta, o saj buon che po’ serv a poc Però quand chiagn, ch’ella robb o saj ca t ra a’ vita bon A vot chiagn a si e teng pecché e vulev ra bimb A vot pens a me stess a si m facc a famigl Guardm ‘nda l’uocchj, mo che vir? Nu teng nemmanc l’anim, aspett a mort che arriv A vot parl ‘cu mamm, ric ca’ nun so brav Ca’ l’aggia lasciat, rind a stanz sul ess Mo chest aria m manc, primm nu tnev nient Mo c’accatt ‘na villa e po’ rimmang ‘cu ess E si a vit è chiu nfam, mo nt guard chiù nfacc Manc si rind o’ cor, nun tien n’ammor ‘Mo ‘t lev ‘tt cos, nz n mbort ‘ro mal E ‘sta chi ven lasciat, e p chest c’ mor
Mo m’accress p’ nascr ancor O sacc ca’ m staj chiamman scem Mo’ ca’ m toccn, nu prov chiù ammor Vonn a Geolier ma no a Emanuel
Mo m’accress p’ nascr ancor ‘O sacc ca’ m staj chiamman scem Mo’ ca’ m toccn, nu prov chiù ammor Vonn a Geolier ma no a Emanuel